Novinky pre odborníkov
Plné obnovenie oxidácie fenylalanínu pri fenylketonurických myšiach pomocou adenoasociovaného vírusového vektoru
Klasická fenylketonúria (PKU) je spôsobená deficitom fenylalanínhydroxylázy (PAH), ktorá katalyzuje oxidáciu fenylalanínu v pečeni. Nedostatok aktivity PAH spôsobuje výraznú hyperfenylalaninémiu a následne ťažké poškodenie mozgu.
Preklinické štúdie ukázali, že konvenčné adenoasociované vírusové vektory sú schopné korigovať hyperfenylalaninémiu na myšacom modeli PKU. Tento prístup má však aj svoje nevýhody, ako je napríklad nutnosť veľmi značnej dávky a tiež relatívna neúčinnosť pri myšacích samiciach. Tieto nedostatky sa nedávno pokúsil prekonať tím z japonskej Jichi Medical University, ktorý o svojich výsledkoch referoval v časopise The Journal of Gene Medicine. Vo svojich experimentoch používali títo autori nový vírusový vektor odvodený od adenoasociovaného vírusu AAV8. Tento vektor má afinitu k pečeňovému tkanivu a svoju dedičnú informáciu neintegruje do ľudského genómu.
Japonskému tímu sa podarilo dosiahnuť zníženie krvných hladín fenylalanínu na myšacom modeli PKU pomocou jedinej injekcie, ktorá obsahovala 1×1011 až 1×1012 vírusových častíc. Zníženie hladín fenylalanínu pretrvávalo u oboch pohlaví dlhšie ako jeden rok. Pri ošetrených zvieratách bola pozorovaná normálna oxidácia fenylalanínu in vivo. Pre normálnu hladinu fenylalanínu v krvi ošetrených myší postačovala prítomnosť viac ako jednej kópie vektorovej DNA na diploidný genóm v pečeňových bunkách.
Autori uzatvárajú, že použitím nového vírusového vektoru sa podarilo dosiahnuť doposiaľ najdlhšie trvajúci pozitívny vplyv na aktivitu PAH a zníženie hladín fenylalanínu. Pomocou daného vektoru sa tiež podarilo prekonať až doposiaľ problematické znevýhodnenie samíc pri tomto druhu génovej terapie. Uvedený postup teda ponúka do budúcnosti sľubnú možnosť dlhodobo účinnej terapie PKU.
(vek)
Zdroj: Yagi H et al. Complete restoration of phenylalanine oxidation in phenylketonuria mouse by a self-complementary adeno-associated virus vector. J Gene Med. 2011 Feb;13(2):114-22.
